Slovo "homeopatia" je odvodené z gréčtiny a skladá sa zo slov
Homoios = podobný a Pathos = bolesť, utrpenie. Je opakom pojmu alopatia (gréck. Allos = ináč, inak a Pathos = bolesť, utrpenie). Tým má byť vyjadrené, že v homeopatii prichádzajú do úvahy liečivá, ktoré sú schopné vyvolať v zdravom ľudskom tele podobné príznaky, aké má choroba, ktorú nimi liečime.
Zakladateľom dnešnej homeopatie je nemecký lekár a lekárnik Dr. Christian Friedrich Samuel HAHNEMANN (1755-1843), ktorý na základe viacnásobných sebapozorovaní dospel k názoru, že každá liečivá látka musí mať také vlastnosti, aby po podaní zdravému organizmu vyvolala zhodné alebo aspoň veľmi podobné príznaky tej choroby, ktorú má liečiť. Vyvodil z toho svoje učenie, že liek užitý v minimálnych, na tento účel špeciálne pripravených množstvách, je schopný liečiť choroby, ktorých súbor príznakov je podobný obrazu ochorenia vyvolaného liekom.
Pravidlo podobnosti (similia similibus curentur)
"Podobné nech je liečené podobným" - toto základné pravidlo homeopatickej liečby vyplýva z uvedených pozorovaní. Aby došlo k uzdraveniu, musia sa príznaky, ktoré boli pozorované pri skúške lieku na zdravom organizme čo najviac podobať príznakom, aké má liečený pacient. Mohli by sme to približne porovnať s ochranným očkovaním, pri ktorom je zdravý organizmus po naočkovaní minimálneho množstva zničených zárodkov baktérií stimulovaný k tomu, aby si vytvoril vlastnú obranyschopnosť, pričom sa dajú často pozorovať tzv. reakcie po očkovaní, ktoré sú veľmi podobné príznakom vlastnej choroby. Poznanie týchto súvislostí a ich systematické rozvíjanie je zásluhou Hahnemanna.
Skúška lieku
Tak ako to bolo kedysi pre Hahnemanna, je dnes pre každého homeopaticky liečiaceho lekára dôležité spoznať účinok lieku na zdravom organizme. Porovnaním tohto tzv. "obrazu lieku" s individuálnym obrazom choroby, vyberá lekár-homeopat správny a pre každý jednotlivý prípad vhodný liek. Toto vyžaduje mimoriadne bohaté skúsenosti, vedomosti a systematickú prácu homeopatického lekára.
Náuka o dávkovaní
homeopatických liekov je tretím základným pravidlom homeopatie. Z predchádzajúceho vyplýva: aby bol organizmus stimulovaný k vlastnej obranyschopnosti a pritom nebol vystavený nebezpečenstvu priameho otrávenia, musí sa v homeopatii pracovať s malými a minimálnymi dávkami. Preto sa homeopatické liečivá vyrábajú podľa špeciálnych v liekopise stanovených predpisov stupňovitým (postupným) a intenzívnym pretrepávaním alebo rozotieraním. Táto výroba homeopatických liekov si vyžaduje veľkú starostlivosť a skúsenosť lekárnika. Potencia alebo riedenie homeopatických liekov sa dá spoznať podľa označenia: Napr. písmeno "D" pri názve lieku označuje decimálne riedenie, "C" centimálne riedenie, nasledujúce číslo určuje, koľkokrát bola látka riedená a potencovaná.
Účinok
homeopatického lieku si dnes vysvetľujeme ako podnietenie tela k tvorbe vlastných obranných látok. Je pochopiteľné, že homeopatiká, ktoré sa podávajú v malých a často až minimálnych dávkach, by sa mali užívať vždy pred jedlom, kvapky sa kvapkajú priamo na jazyk, aby sa v ústach resorbovali, tablety by sa mali nechať v ústach pomaly rozpustiť. Užívať najlepšie 15 - 20 minút pred jedlom. V homeopatii sa samozrejme využívajú aj moderné liekové formy ako sú injekcie, globule, nosné kvapky, očné kvapky a čapíky.
Pri výbere takýchto monokompozitných homeopatických prostriedkov berie lekár-homeopat do úvahy nie len momentálny stav pacienta, totiž obraz choroby, ale prihliada tiež na sprievodné okolnosti, za ktorých sa u neho choroba prejavila, na reaktibilitu (reakčný stav) tela a typ pacienta. Podľa výsledku tejto obsiahlej anamnézy (=zistenie vzniku a priebehu choroby) prichádzajú do úvahy pre zdanlivo jednu a tú istú chorobu celkom odlišné lieky. Preto v prípade prísne individuálne vybraných monokompozitných homeopatických liekov nie je ani možné sa spýtať "Ktoré homeopatikum zoberiem proti kašľu, hnačke alebo proti závratu?" a ani lekárnik Vám nemôže dať istú a stručnú odpoveď na otázku "Proti čomu mi lekár predpísal Bryoniu, Veratrum alebo Thuju"? bez toho, aby poznal všetky sprievodné okolnosti.
Okrem týchto monokompozitných homeopatických prostriedkov, ktoré sa používajú a vyberajú prísne individuálne existuje dnes veľké množstvo zložených homeopatických špecialít. Ich zloženie sa volí tak, že sa kombinujú rozličné komponenty s rovnakým účinkom avšak s rozdielnymi sprievodnými okolnosťami (modalitami) takže sú zároveň pokryté určité oblasti použitia aj u rozličných pacientov. Použitie a spôsob pôsobenia týchto liekov sú definované a Váš lekárnik vám v tomto smere rád poradí.
Homeopatické lieky sú prírodné, to znamená, že sú to látky rastlinného, živočíšneho a minerálneho (anorganického) pôvodu. Homeopatické liečivá sú aktuálne, to znamená, že sú vyrobené podľa moderných výrobných postupov, sú v každom prípade netoxické a nemajú žiadne vedľajšie účinky. Napriek tomu sa nesmieme domnievať, že všetky homeopatiká sa môžu užívať neuvážene. Na jednej strane sa musí dodržiavať hranica homeopatie, ktorá sa dosiahne vždy vtedy, keď prirodzené obranné sily tela nie sú schopné sa vyrovnať s chorobou. Je to napríklad pri akútnych zápalových procesoch práve tak, ako pri skutočných defektoch (poškodeniach) orgánov, napr. pri akútnej cukrovke. V žiadnom prípade nemožno bez poradenia sa s vyšetrujúcim lekárom nahradiť predpísaný alopatický liek homeopatikom. Ak sa stav napriek užívaniu homeopatika nezlepšuje, je tak isto nevyhnutné poradiť sa s lekárom. I keď homeopatiká spravidla nemajú žiadne vedľajšie účinky, môže sa stať, že v ojedinelých prípadoch pacient zareaguje na liek intenzívnejšie, ako sa očakáva. V prípade, že dôjde k týmto reakciám, Váš lekár alebo lekárnik Vám isto rád poradí.
Podobne ako medzi homeopatickým a alopatickým liekom vlastne nemá byť rozpor, tak ani otázka "alopaticky alebo homeopaticky?" by sa nemala stať svetonázorom, pretože platí - vždy nájsť správnu metódu, ktorá v každom jednotlivom prípade slúži pacientovi. "Predovšetkým neškodiť - primum nihil nocere" by malo byť práve tak dôležité, ako heslo Hahnemanna: "Najväčšou a jedinou povinnosťou lekára je uzdravovať chorých, čo znamená liečiť."
Zakladateľom dnešnej homeopatie je nemecký lekár a lekárnik Dr. Christian Friedrich Samuel HAHNEMANN (1755-1843), ktorý na základe viacnásobných sebapozorovaní dospel k názoru, že každá liečivá látka musí mať také vlastnosti, aby po podaní zdravému organizmu vyvolala zhodné alebo aspoň veľmi podobné príznaky tej choroby, ktorú má liečiť. Vyvodil z toho svoje učenie, že liek užitý v minimálnych, na tento účel špeciálne pripravených množstvách, je schopný liečiť choroby, ktorých súbor príznakov je podobný obrazu ochorenia vyvolaného liekom.
Základy homeopatie
Dnešná homeopatia je postavená na troch základných pravidlách vychádzajúcich z Hahnemannovej teórie, ktoré sú však - v súlade s vývojom medicíny - úzko spojené s modernými metódami diagnostiky a spôsobom užívania liekov.Pravidlo podobnosti (similia similibus curentur)
"Podobné nech je liečené podobným" - toto základné pravidlo homeopatickej liečby vyplýva z uvedených pozorovaní. Aby došlo k uzdraveniu, musia sa príznaky, ktoré boli pozorované pri skúške lieku na zdravom organizme čo najviac podobať príznakom, aké má liečený pacient. Mohli by sme to približne porovnať s ochranným očkovaním, pri ktorom je zdravý organizmus po naočkovaní minimálneho množstva zničených zárodkov baktérií stimulovaný k tomu, aby si vytvoril vlastnú obranyschopnosť, pričom sa dajú často pozorovať tzv. reakcie po očkovaní, ktoré sú veľmi podobné príznakom vlastnej choroby. Poznanie týchto súvislostí a ich systematické rozvíjanie je zásluhou Hahnemanna.
Skúška lieku
Tak ako to bolo kedysi pre Hahnemanna, je dnes pre každého homeopaticky liečiaceho lekára dôležité spoznať účinok lieku na zdravom organizme. Porovnaním tohto tzv. "obrazu lieku" s individuálnym obrazom choroby, vyberá lekár-homeopat správny a pre každý jednotlivý prípad vhodný liek. Toto vyžaduje mimoriadne bohaté skúsenosti, vedomosti a systematickú prácu homeopatického lekára.
Náuka o dávkovaní
homeopatických liekov je tretím základným pravidlom homeopatie. Z predchádzajúceho vyplýva: aby bol organizmus stimulovaný k vlastnej obranyschopnosti a pritom nebol vystavený nebezpečenstvu priameho otrávenia, musí sa v homeopatii pracovať s malými a minimálnymi dávkami. Preto sa homeopatické liečivá vyrábajú podľa špeciálnych v liekopise stanovených predpisov stupňovitým (postupným) a intenzívnym pretrepávaním alebo rozotieraním. Táto výroba homeopatických liekov si vyžaduje veľkú starostlivosť a skúsenosť lekárnika. Potencia alebo riedenie homeopatických liekov sa dá spoznať podľa označenia: Napr. písmeno "D" pri názve lieku označuje decimálne riedenie, "C" centimálne riedenie, nasledujúce číslo určuje, koľkokrát bola látka riedená a potencovaná.
Homeopatické lieky
Homeopatia využíva prírodné suroviny väčšinou z rastlinnej ríše, predovšetkým čerstvé rastliny. V homeopatii nachádzajú uplatnenie mnohé domáce a veľmi známe rastliny, ako napr. jedovatá prilbica modrá (= Aconitum napellus), hojne sa vyskytujúca púpava lekárska (= Taraxacum officinale), alebo veľmi ťažko dostupné dnes už chránené rastliny ako sú arnika, hlaváčik, poniklec a pod. Živočíšna ríša ponúka takisto vzácne suroviny, pričom sa tu využívajú jednak celé živočíchy ako mravec lesný (Formica), včela medonosná (Apis), ale tiež produkty zvierat ako sú hadie jedy vtretenice (Vipera) alebo okuliarnika (Naja). Z minerálnej ríše sa využívajú kovy - zlato (Aurum), minerály - kremeň(Silicea) alebo síra (Sulfur) a pod.Účinok
homeopatického lieku si dnes vysvetľujeme ako podnietenie tela k tvorbe vlastných obranných látok. Je pochopiteľné, že homeopatiká, ktoré sa podávajú v malých a často až minimálnych dávkach, by sa mali užívať vždy pred jedlom, kvapky sa kvapkajú priamo na jazyk, aby sa v ústach resorbovali, tablety by sa mali nechať v ústach pomaly rozpustiť. Užívať najlepšie 15 - 20 minút pred jedlom. V homeopatii sa samozrejme využívajú aj moderné liekové formy ako sú injekcie, globule, nosné kvapky, očné kvapky a čapíky.
Pri výbere takýchto monokompozitných homeopatických prostriedkov berie lekár-homeopat do úvahy nie len momentálny stav pacienta, totiž obraz choroby, ale prihliada tiež na sprievodné okolnosti, za ktorých sa u neho choroba prejavila, na reaktibilitu (reakčný stav) tela a typ pacienta. Podľa výsledku tejto obsiahlej anamnézy (=zistenie vzniku a priebehu choroby) prichádzajú do úvahy pre zdanlivo jednu a tú istú chorobu celkom odlišné lieky. Preto v prípade prísne individuálne vybraných monokompozitných homeopatických liekov nie je ani možné sa spýtať "Ktoré homeopatikum zoberiem proti kašľu, hnačke alebo proti závratu?" a ani lekárnik Vám nemôže dať istú a stručnú odpoveď na otázku "Proti čomu mi lekár predpísal Bryoniu, Veratrum alebo Thuju"? bez toho, aby poznal všetky sprievodné okolnosti.
Okrem týchto monokompozitných homeopatických prostriedkov, ktoré sa používajú a vyberajú prísne individuálne existuje dnes veľké množstvo zložených homeopatických špecialít. Ich zloženie sa volí tak, že sa kombinujú rozličné komponenty s rovnakým účinkom avšak s rozdielnymi sprievodnými okolnosťami (modalitami) takže sú zároveň pokryté určité oblasti použitia aj u rozličných pacientov. Použitie a spôsob pôsobenia týchto liekov sú definované a Váš lekárnik vám v tomto smere rád poradí.
Homeopatické lieky sú prírodné, to znamená, že sú to látky rastlinného, živočíšneho a minerálneho (anorganického) pôvodu. Homeopatické liečivá sú aktuálne, to znamená, že sú vyrobené podľa moderných výrobných postupov, sú v každom prípade netoxické a nemajú žiadne vedľajšie účinky. Napriek tomu sa nesmieme domnievať, že všetky homeopatiká sa môžu užívať neuvážene. Na jednej strane sa musí dodržiavať hranica homeopatie, ktorá sa dosiahne vždy vtedy, keď prirodzené obranné sily tela nie sú schopné sa vyrovnať s chorobou. Je to napríklad pri akútnych zápalových procesoch práve tak, ako pri skutočných defektoch (poškodeniach) orgánov, napr. pri akútnej cukrovke. V žiadnom prípade nemožno bez poradenia sa s vyšetrujúcim lekárom nahradiť predpísaný alopatický liek homeopatikom. Ak sa stav napriek užívaniu homeopatika nezlepšuje, je tak isto nevyhnutné poradiť sa s lekárom. I keď homeopatiká spravidla nemajú žiadne vedľajšie účinky, môže sa stať, že v ojedinelých prípadoch pacient zareaguje na liek intenzívnejšie, ako sa očakáva. V prípade, že dôjde k týmto reakciám, Váš lekár alebo lekárnik Vám isto rád poradí.
Podobne ako medzi homeopatickým a alopatickým liekom vlastne nemá byť rozpor, tak ani otázka "alopaticky alebo homeopaticky?" by sa nemala stať svetonázorom, pretože platí - vždy nájsť správnu metódu, ktorá v každom jednotlivom prípade slúži pacientovi. "Predovšetkým neškodiť - primum nihil nocere" by malo byť práve tak dôležité, ako heslo Hahnemanna: "Najväčšou a jedinou povinnosťou lekára je uzdravovať chorých, čo znamená liečiť."